pravo

Vážená pani,

na Váš problém sa vzťahuje § 143-151 zákona č. 40/1964 S.b. - Občiansky zákonník  Tejto problematike som sa okrem iného  venoval v článku Vysporiadanie bezpodielového vlastníctva BSM z 9.11.2007 ( ešte by mal byť na prvej strane ). Neviem v akom štádiu rozostavanosti je Váš dom, ale opokiaľ sú hotové obvodové múry , schodiská a prípadne vence už sa považuje az vec a ako taká je v zpodielovom spoluvlastníctve manželov BSM. Pokiaľ nie tak je iba investíciou , ktorá sa vysporiada ako hnuteľná vec. 

Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. § 149 ods. 4 zákona č. 40/1964 S.b.

Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. § 150 zákona č. 40/1964 S.b.

Vo Vašom prípade by som videl práve problém v záložnom práve na nehnuteľnosť Vašich rodičov. Tu hrozí celkom reálne, že pokiaľ Váš manžel prestane splácať úver z akýkoľvek dôvodov tak banka uplatní záložné právo na dom Vašich rodičov,  pretože sa bude ľahšie predávať ako rozostavaná stavba na cudzom pozemku. To nemôžete ovplyvniť, pretože záložný veriteľ si je oprávnený vybrať ako si uhradiť svoju pohľadávku.

V tejto súvislosti odporúčam dohodnúť sa s manželom. Pokiaľ banka bude súhlasiť so zmenou záložnej zmluvy na nehnuteľnosť manžela ( pozemok ) a rozostavaný dom ( pokiaľ sa dá právne považovať za vec je ho možné zapísať i do katastra nehnuteľností a následne k nemu zriadiť záložné právo ) tak je v podstate po problémoch. Pokiaľ nie musíte sa pripraviť na situáciu, že úver zaplatíte zo svojho a potom ju budete vymáhať túto sumu od bývalého  manžela.

Pokiaľ by ste chcela následne od manžela vymáhať sumu , ktorá predstavuje uhradenú sumu banke, musela by ste ju najprv zaplatiť, pretože by ste ju vymáhala z titulu regeresu v zmysle § 511 ods. 3 zákona č. 40/1964 S.b. Táto žaloba na súd nemôže byť úspešná pokiaľ nebude suma zaplatená a až túto zaplatenú sumu môžete žalovať.  Pokiaľ by ste bola úspešná môžete sa uspokojiť s majetku manžela - napríklad predajom nehnuteľnosti.

Ďaľšia otázka, ktorá sa v tejto súvislosti vynára je ako zabrániť, aby manžel svoju nehnuteľnosť ( pozemok ) previedol zmluvou na iného napríklad matku , pretože je v jeho výlučnom vlastníctve.

Ďaľší postup závisí od toho, či je po rozvode ,alebo pred rozvodovým konaním, prípadne či prebieha rozvodové konanie.

Jestvujú procesné nástroje na zablokovanie nehnuteľnosti manžela, aby nedošlo k svojvoľnému prevodu, ale to znamená vyhodnotiť akú žalobu na súd je možné podať ako ju formulovať a pod. Tu už odporúčam najať si právnika , pretože toto sú otázky, ktoré závisia od konkrétnej situácie. Je to síce určitá investícia, ale ubezpečujem Vás , že sa to oplatí.   

V zmysle § 511 zákona č. 40/1964 S.b. citujem

(1) Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
 
(2) Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.
 
(3) Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

V tejto súvislosti uvediem rozsudok Najvyššieho súdu SR spz. 3 Cdo
201/96

Keď neboli v čase, keď došlo k uzatvoreniu manželstva, ešte  vybudované na stavbe - rodinnom dome - prvky dlhodobej životnosti  (hlavne zvislé a vodorovné konštrukčné prvky, konštrukcia strechy a schodište) a prípadne väčšina ostatných prvkov, ktoré stavbu  charakterizujú ako vec v právnom slova zmysle, možno z toho  spravidla vyvodiť, že do uzavretia manželstva nemohla vzniknúť  vec, ktorá nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak bola potom dokončená za trvania manželstva. Z tohto hľadiska nie je rozhodujúce, na koho bolo vydané stavebné a kolaudačné rozhodnutie.