V prvom rade treba rozlišovať medzi nemocenským v zmysle zákona 461/2003 o sociálnom poistení Z.z. a náhrade príjmu pri pracovnej neschopnosti zamestnanca v zmysle zákona č. 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri pracovnej neschopnosti zamestnanca , ktoré vypláca zamestnávateľ.
Od 1.8.2006 v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Povinné nemocenské poistenie sa nevzťahuje na fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%.
V zmysle § 34 ods. 1 zákona č. 463/1991 Z.z. o sociálnom poistení Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
V zmysle § 4 zákona č. 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri pracovnej neschopnosti zamestnanca
Nárok na náhradu príjmu má zamestnanec, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného 3) na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu 4) (ďalej len "dočasná pracovná neschopnosť") a nemá príjem, ktorý sa považuje za
vymeriavací základ podľa osobitného predpisu 5) za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
V § 5 zákona č. 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri pracovnej neschopnosti zamestnanca sú uvedené prípady , keď na túto náhradu zamestnanec nemá nárok. Starobný dôchodok medzi ne nepatrí.
Z uvedeného vyplýva, že od 1.8.2006 nie je Vaša matka povinne nemocensky poistenou osobou, čo v praxi znamená, že nemá nárok na nemocenské ako dávku sociálneho poistenia, ale na fakte, že je práceneschopná to nič nemení ( napríklad prekážka v práci na strane zamestnanca a pod. ).
Zamestnávateľ je teda povinný poskytnúť jej za prvých 10 dní príslušnú náhradu v zmysle zákona č. 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri pracovnej neschopnosti zamestnanca .
Vážená pani S.
Čo sa týka výšky odstupného tu sa odvolávam na svoj príspevok v podobnej veci uvedený na adrese http: //grantr1.blog.sk ( môj blog ). V tejto súvislosti má nárok na minimálne trojmesačné odstupné, pretože z otázky vyplýva, že vo firme pracuje viac ako 5 rokov (od 1.3.2001 ).
Zamestnávateľ jej nemôže dať účinne výpoveď počas trvania práceneschopnosti v zmysle § 64 ods. 1 zákona 311/2001 Z.z. .
(1) Zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to a) v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú liečbu až do dňa ich skončenia,
Výpoveď jej môže dať len z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm a až e) inak by bola výpoveď neplatná. Podotýkam , že tento dôvod je zamestnávateľ povinný zdôvodniť. Nestačí len uviesť dôvod zo zákona.
Je pravdou, že pokiaľ sa ruší zamestnávateľ, alebo jeho časť § 63 ods. 1 písm. a) zákona č. 311/2001 Z.z. umožňuje dať zamestnávateľovi výpoveď i v ochrannej dobe, ale to by musela firma preukázateľne zdôvodniť napríklad rozhodnutím o vstupe do likvidácie a pod.
To , že údajne nemá peniaze nie je dôvod na nevyplatenie mzdy. Nevyplatenie mzdy môže byť za určitých podmienok i trestným činom.
Gabriel
Komentáre
Informácia
VRÁBLOVA