pravo

Ak dame bokom pocity a zapojime racio, tak veci vyzeraju inak. Rudolf Zajac spravil konecne prve realne kroky tam, kde vsetvi doterajsi ministri stratili odvahu, napriek nekonecnym slubom.
Ak chcete robit reformu nejakeho zavedeneho systemu, musite spravit zmeny v klucovych uzloch a ostatne nechat na system sam. A presne to sa pokusa spravit Zajac.
Nebudem tu rozoberat detaily, nakoniec koho to naozaj zaujima, a nechce iba bezducho frflat, moze si obsah reformy precitat na stranke Ministerstva zdravotnictva SR. Zareagujem iba na uvedene body.

1. Ano, stat plati za skoro polovicu obyvatelov Slovenska. Teda druha polovica okrem seba plati aj za tu prvu, aby sme si rozumeli. To sa neda nic robit, sme v EU a plati aj Ustava, a tak musi platit iny nazov pre kradez - princip solidarity. Reforma je v tom, ze sa plati menej prostrednictvom tejto kradeze a cast si musia ludia platit sami. Cielom je (ak to blbec Fico nezrusi), aby ti, co produkuju mali lepsiu zdravotnu starostlivost ako ti, co produkuju menej. Mozu sa pripoistit, mozu si vybrat sukromne kliniky s kvalitnejsou starostlivostou - ak na to maju. Predstava, ze vsetci mozu dostat rovnaku starostlivost bez ohladu na prijmy je naivny nezmysel, zdravotna starostlivost je priserne draha a ani taka bohata krajina ako USA nedokaze zabzpecit kazdemu to, co ponuka dnesna lekarska veda. Navyse obyvatelstvu prave lekari predlzuju neumerne priemerny vek, ale cim je clovek starsi, tym drahsie choroby ma a ma ich viac. Je preto iba spravne, ze ludia si maju na svoje poistenie zarobit a v neskorsom veku si svoj prispevok uzit. Budeme mat svoje osobne ucty a zdravotne pripoistenie. Je na kazdom, ake zdravotnictvo bude mat. To je vyznamny reformny krok proti uplne solidarnemu systemu, ktory v konecnom dosledku nikdy nemohol mat vsetko pre vsetkych a tym umozniol bohete kvitnutie uplatkarstva v zdravotnictve.
2. Vid 1. - ziadna krajina nema tolko, ako by vsetci chceli.
3. Kazdy stat vydava take zakony, na to predsa stat je. Mimo ine, ak plati za 2 mil. tak musi mat aj nejaku kontrolu. Zakon o zdravotnej starostlivosti urcuje zakladnu zdravotnu starostlivost, ktoru musia poistovne uhradit, to je ta prekliata solidarita.
4. Keby to nerobil, tak by sme na daniach zaplatili za 2 mil trikrat viac, ako teraz, pretoze od statneho uradnika mozete pytat za vykony kolko chcete, rozdava z cudzieho, nie zo svojho.
5. Bol zriadovatelom a previedol ich na samospravne celky, tak isto vyznamny reformny krok. Doteraz si kazda vacsia obec narokovala nemocnicu, bez ohladu na naklasy. Tento jednoduchy krok situaciu radikalne zmenil, nemocnice sa zlucuju a vznika boj o ich kupu od obci. O efektivite nerozhoduje nejaky uradnik na ministerstve ale financne moznosti zaangazovanych.

Zakladny bod reformy zdravotnictva je zmena toku financii, co je v podstate zmena informacneho toku, od centra k decentralizacii, co zavadza do systemu konkurenciu a tym aj tlak na znizenie nakladov. To je velmi dolezity bod, pretoze umoznuje diferencovat zdravotnu starostlivost podla moznosti regionu, pacientov a lekarov. Vznika aj ked nie idealna, ale aspon aka taka moznost ziskat kvalitnu starostlivost ak na to mam peniaze. Doteraz bola kvalita na ludskych vlastnostiach zdravotneho personalu, teraz uz zacina posobit tlak existencnej neistoty.
Reforma je aj v tom, ze stat presiel z priameho riadenia zdravotnictva na nepriame nastroje, ako je napriklad rozdelenie zdravotnych vykonov na tri kategorie: uplne platene, ciastocne platene a neplatene vykony. Zakladne rozhodovania sa nechali na zucastnene subjekty: poistovne, zdravotnici a pacienti. A kazdy musi zvazit svoju zodpovednost hlavne za seba, pricom celok funguje ako kompromis tychto zaujmov. Je to ten najlepsi sposob na to, ako sa veci mozu vyvijat k co najlepsiemu celkovemu vysledku, nie rozhodovanie statnych uradnikov. Takze, ci budu zajtrajsky svetle, alebo nie teraz viac zavisi na kazdom z nas ako na nejakom politikovi, ci uradnikovi a nikto z nas uz nemoze zvalovat vinu za svoju situaciu na stat. To je, podla mna, obrovsky krok.

Keby som ja robil reformu, tak by som zrusil solidarny system uplne, teda poistenie by sa stalo nepovinne a to by sme videli poistovne, ako by sa snazili o nasu priazen. Takto su zatial v pohode, a to je jedina vec, ktoru ja vycitam Zajacovi. No ale, co sa da robit, musime platit za nezamestnanych, ciganov, narkomanov, fajciarov, alkoholikov a ja neviem za koho este. Len dufam, ze casom sa podiel povinneho poistenia na celkovom objeme poistne znizi, a ti, co budu mat starostlivost iba zo solidarneho piliara budu mat naozaj iba tu najzakladnejsiu starostvost. Aj poistovne budu potom aktivnejsie, pretoze na nepovinnom pisteni budu dobre zarabat a budu starostlivejsie zvazovat aku poistku musi platit fajciar a aku nefajciar a podobne. A konecne bude moct vzniknut to, co u nas chyba, specialni advokati, ktori sa specializuju na ochranu zaujmov poskodenych pacientov nemocnicami a poistovnami. Teraz nie je o com, a nikto sa vas nezastane, pretoze ak lekari spravia chybu, vsetci sa navzajom zakryju statom, ktory nemoze dopustit, aby sa zo spolocneho poistneho vyplacali velke sumy odskodneho.

Dalo by sa este vela pisat, ale na zaver: nic nie je dokonale a kazda vyhoda ma svoju nevyhodu. Aj tato reforma. Ale reforma to je a to tak velka, ze sa da povedat: v zdravotnictva prebehol November 89 az teraz.

V žiadnom prípade som neni proti reforme zdravotníctva, poukázal som na dôvody, ktoré sú možnou príčinou jej neúspechu.
Problém spočíva v tom, že pokiaľ nebude platiť princíp primeranosti pri platbách štátu tak je ťažké požadovať od iných subjektov, aby to znášali.
Princíp trhového mechanizmu je reálnosť plnenia a protiplnenia. Ani štát sa nemôže vyzuť za porušovanie pravidiel hry. Je úplne jedno aký stupeň solidarity bude zavedený