pravo

Problém zdravotníctva je nielen v peniazoch. Je to problém v obrovskej právnej neistote jednotlivých účastníkov z týchto vzťahov. To potom nahráva takým arogantným predstaviteľom štátnej moci ako je napríklad minister zdravotníctva. Zoberte si príklad poisťovne – štát. Štát je platiteľom poistného za dôchodcov, deti, študentov, osoby na PN apod. Tých je viac ako 2. 000.000. Myslíte si, že poisťovňa si môže dupnúť a vynútiť si platenie za štátnych poistencov po svojom ? No pokiaľ to vyhovuje štátu tak možno, ale keď mu to z rôznych dôvodov vyhovovať nebude tak si nič nevynúti. Myslíte si že tých 10 miliárd deficitu z pred reformy bolo pre poisťovne optimálnym stavom ? Poisťovňa – lekár. Vzhľadom na to, že väčšina reálne poskytovanej zdravotnej starostlivosti je poskytovaná cez poistný systém tak lekári či chcú, alebo nechcú musia mať zmluvu s poisťovňou, lebo by neprežili. Samozrejme sú určité výnimky ako plastická chirurgia, niektoré stomatologické výkony, ale v 80% prípadov sa bez zmluvy neobídete. Je úplne normálne, že v takom prípade si poisťovňa nadiktuje podmienky aké bude chcieť. Pacient – lekár Samozrejme, že pacient má právo na zdravotnú starostlivosť lege artis , ale čo to je ? Myslíte , že právo na výpis zo zdravotnej dokumentácie, alebo právo na informovaný súhlas neboli v zákone 277/1994 Z.z. obsiahnuté ? Pokiaľ si pacient právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť uplatní tak to ešte ide. Pokiaľ má angínu, chrípku a bolesti brucha tak si zanadáva, dostane lieky za ktoré si priplatí a odíde s čakárne, ktorá zďaleka nezodpovedá stavu, ktorý vidí v telenovelách a rôznych filmoch. Pokiaľ však chce špičkovú zdravotnú starostlivosť a to nemyslím peknú izbu ale liečenie , ktoré vyžaduje vysokoodborné vyšetrenia a systematický odborný prístup veľmi rýchlo zbadá, že aj keby napísal pánu bohu a nie ministrovi zdravotníctva nemôže si kvalitu vynútiť. Nie pre odbornosť lekárov, ale preto, lebo nemocnice nemajú modrené prístroje, alebo súčiastky do nich ( uvedomuje si niekto čo stojí CT , alebo nová súčiastka do neho – desiatky milónov korún ) a to nehovorím o špeciálnych liekoch, kde jedná dávka stojí státisíce korún. To všetko sa dováža za doláre, eurá a je logické , že ich nemáme toľko ako Nemecko, Rakúsko a pod.. Pokiaľ si pacienti predstavujú svoje práva tak, že je to právo vynadať doktorovi za 20 korún, prípadne naňho podať sťažnosť, tak to je veľmi chabá predstava o kvalite zdravotnej starostlivosti a právach pacienta. Kvalita zdravotnej starostlivosti je jednak daná kvalitou a dostatkom zdravotníckych pracovníkov a jednak materiálno technickým vybavením. Problém spočíva v tom, že odborníci sa radšej zamestnajú v ČR a na západe a tým pádom ich tu nemôže by toľko ako inde vo svete. Je teda menej z čoho vyberať. Nie je tu výskum a podobne. Tým nechcem v žiadnom prípade znižovať kvalitu slovenských lekárov a zdravotníckych pracovníkov, ale je rozdiel či štandartnú kvalitu určuje fungujúci systém, alebo osobné presvedčenie a individálne nasadenie a snaha jednotlivca. Liečenie ľudí je týmová práca a nie individuálny úkon. A fungujúci sytém a týmovú prácu treba podmienky. Keď sa tak obúvame do práv pacientov uvedomujeme si, že od 1.1.2005 je daná možnosť nezaplatiť liečbu poistencovi v prípade ak neuhradí dlh zdravotnej poisťovni ? Ja sa domnievam, že je to oslabenie práva pacienta a nie jeho posilnenie. Je to v nejasnom financovaní nespočíva v tom, že nie sú peniaze, ale v tom, že vláda a jej predstavitelia úplne abstrahovali od riešenia problémov v zdravotníctve. Keď je miliarda na vily pre Kórejcov, prečo nie je pre ľudí ? Takže na záver môžeme povedať nasledovné. Štát vytvára pravidlá hra – príjma zákony, vyhlášky , cenové opatrenia. Je platiteľom za takzvaných štátnych poistencov to desiatky milárd ročne. Vydáva rozhodnutia a právach a povinnostiach Ovplyvňuje zloženie Úradu pre dohľad. Okrem toho je zriaďovateľom najväčších memocníc a ním menované manažmenty ich priviedli do krachu. Zostáva sa len spýtať nenesie naozaj štát a jeho predstavitelia žiadnu zodpovednosť ? Domnievate sa , že arogancia pána ministra Rudolfa Zajaca je dobrou zárukou fungovania rezortu ?